Výstupkové zváranie je typ odporového zvárania, pri ktorom sa na spájanie materiálov namiesto bodovacích elektród používa výstupok na samotnom spájanom materiáli. Použiť sa pritom môžu výstupky rozličných tvarov: oblé zahĺbenia, podlhovasté hrebene a kruhovité či predĺžené rohy matice. V procese zvárania sa tieto výstupky stávajú jediným kontaktným bodom medzi materiálmi, cez ktoré preteká zvárací prúd, čím sa koncentruje teplo. Po dosiahnutí potrebného tepla dochádza k vytvoreniu spoja, tzv. šošovky.
Oproti bodovému zváraniu pomocou elektród je výhodou výstupkového zvárania, že umožňuje spájanie materiálov vo viacerých miestach súčasne. Je preto ideálnym riešením pri zváraní okrúhlych hydraulických tesnení, drôtených pletív a betonárskych výstuží v stavebníctve alebo navarovaní matíc a skrutiek v automobilovom priemysle. Navarovanie matíc sa preto pokladá za typ výstupkového zvárania.
(v pozadí lineárna bodová zváračka)
Zváranie pomocou výstupkov je teda nielen efektívne, ale aj nezávislé na type elektród, keďže prúd namiesto elektród prebieha cez platne zváracích lisov v bode, kde sa výstupok dotýka súčiastky. Jeho nevýhodou je, že si vytvorenie konzistentných spojov vyžaduje dobre navrhnuté výstupky, väčšiu presnosť polohovania spájaných materiálov a správne nastavenie času podržania tlaku. Kvalita spoja je pritom obzvlášť dôležitá pri navarovaní matíc, keďže pri ňom hrozí znehodnotenie závitu matice vstreknutím rozžeraveného materiálu.